Len vďaka americkej slobode môžete šíriť tú špinavú ruskú propagandu obhajujúcu bombardovanie Ukrajiny.

A tragikomické na tom je, že vy, Putinofilní Rusofili, ktorých je na Slovensku asi polovica populácie, si to ani neuvedomujete.

A boli to „zlí skazení Američania“, ktorí aj nám Slovákom, výraznou mierou dopomohli k víťazstvu nad fašizmom a neskôr nepriamo aj k slobode spod Sovietsko-Ruskej okupácie a spod diktatúry „proletariátu“, ktorú nám tu „bratia Rusi“ implantovali po oslobodení spod inej diktatúry (fašistickej).

Pod tlakom USA spadli mreže oddeľujúce nás od tzv. prehnitého kapitalizmu, od demokracie, od slobody. S pomocou USA sa zrútil zvrátený sovietsky (ruský) totalitný režim, 40 rokov trvajúca diktatúra jednej politickej strany, režim, v ktorom slovo „opozícia“ bolo pre občanov neznámym pojmom, a tomu, kto sa k nemu nejako dopátral a náhodou ho vytiahol na svetlo sveta, hrozilo mu prinajmenšom väzenie.

Kto vie, koľko by tá ruská diktatúra „proletariátu“ u nás, a zďaleka nie len u nás, ale aj v iných Rusmi okupovaných krajinách, ešte trvala nebyť Američanov. Ich podpora sa zaslúžila pre vznik aj nášho, „československého Majdanu“, ktorý prebehol v r. 1989. Po ňom nasledoval pád totalitného režimu, oslobodenie spod ruskej nadvlády, od ruského diktátu.

A presne tak ako fašistickí súdruhovia z Kremľa označovali ukrajinský Majdan z roku 2014 – je to „politický prevrat“!… od ruskej demokracie… k americkej diktatúre!…,

rovnako označovali aj našu Nežnú revolúciu z r. 1989 a aj Pražskú jar z roku 1968, ktorá bola prvým pokusom o zbavenie sa ruskej nadvlády, komunistického totalitného režimu. V roku 1968 sa demokratické snahy v Československu podarilo Rusom potlačiť a to tým, že sa k nám sami pozvali – na tankoch. A zotrvali tu nasledujúce dve desaťročia.

Tragikomické na tom je, že na ruských univerzitách sa doposiaľ učí, že Pražská jar bola snahou o zvrhnutie skutočnej demokracie…, teda tej ruského typu. Učia tam, že Pražská jar bola snahou imperializmu – ako najvyššieho štádia prehnitého kapitalizmu… (tak totiž označujú ruskí súdruhovia, od Lenina a v podstate až po tých súčasných, západnú demokraciu) potlačiť „vznešené hodnoty“ a „výdobytky“ socializmu, ktorý sme vtedy museli povinne obdivovať.

Všade tam, kde vstúpila noha Rusa, nastala okupácia a diktatúra. Tak to bolo aj v našom prípade po 2. svetovej vojne. Okrem straty slobody, demokracie, zničených hodnôt, nastal logicky aj prepad ekonomiky, resp. kým demokratické štáty urobili v ekonomike 10 krokov dopredu, my jeden. Československo v medzivojnovom období patrilo medzi 10 najvyspelejších štátov sveta; niektoré zdroje uvádzajú že sme vtedy mali 6. najsilnejšiu ekonomika sveta, resp. HDP. Napr. také Rakúsko bolo vtedy výrazne za nami. Ale v r. 1989 už bolo výrazne pred nami. A viacmenej to trvá doposiaľ, lebo škôd, ktoré za 40 rokov napáchal socializmus, vrátane škôd napáchaných v našom myslení a v charakteroch, ktoré sa bezuzdne prejavili v privatizácii štátneho majetku, sa nevieme zbaviť ani po viac ako 30 rokoch.

Američania nie sú žiadni svätuškári, ale sú podstatne lepší ako naši tzv. bratia Rusi, resp. ich kremeľský predstavitelia, dnes na čele so svojim milovaným imperialistom fašistom – Putinom. „Noha amerického vojaka prišla do NSR a tam sa zrodil hospodársky zázrak. Noha Ruského Ivana prišla ku nám a potopila krajinu, zničila hodnoty a hospodárstvo“, povedal klasik.

Nekričte ale predčasne hop!, rusofili, viem čo vás teraz napadá „A čo Irak!? A čo Sýria!? Juhoslávia, Vietnam, Afganistan, Lýbia…“, kde vidíte len to, čo vidieť chcete, resp. to, čo vám predpisuje neúnavná a vysoko aktívna ruská propaganda).

A ten rozdiel medzi Rusom a Američanom vidieť aj na príklade Ukrajiny. Američania výdatne pomáhajú slabšiemu, ktorý bol napadnutý (a pomohli by mu aj výraznejšie, aj za cenu obetovania vlastných životov, ak by nemali strach z toho, že Rus naplní svoje vyhrážky o použití jadrových zbraní a rozpúta 3. svetovú), zatiaľ čo Rusi na slabšieho útočia, chcú mať ešte viac ako majú; nestačí im že sú najväčšou a na nerastné suroviny aj najbohatšou krajinou na svete. Lebo zároveň vedia, že sú aj krajinou najhlúpejšou, najsprostejšou. Keby nemali tak obrovské nerastné bohatstvo, na ktorom nemajú žiadnu zásluhu, boli by úplní chudáci.

A aby Rusi nevyzneli ešte ako väčší hlupáci, bolo potrebné napadnúť svoju mladšiu, slabšiu a chudobnejšiu sestru Ukrajinu, lebo táto aj napriek svojmu hendikepu (oproti veľkému bratovi) svetu, a hlavne radovým Rusom, začala ukazovať, že je schopná svojho veľkého „brata“ prevýšiť a darilo sa to jej len preto, lebo si vybrala iný spôsob života, ako ten diktovaný Kremľom, a inú slobodu ako tú ruskú.

A tak vám nezostáva nič, len citovať z primitívnej ruskej propagandy, že Američan sa z toho, čo sa deje na Ukrajine, sa vytešuje a otvára šampanské… však pán Chmelár , Fico , Baran , Banáš a spol.

Vraj ak v ruských médiách vládne cenzúra, tak o nič väčšia ako u nás!...

Áno? Tak nech sa páči:

Dajte link na na čo i len jeden ruský blogovací portál, ktorý by bol porovnateľný s tým našim na Pravde, teda jedného z 2 najčítanejších denníkov v krajine, a v rámci neho dajte linky na takých ruských blogerov, ktorí si dovolia kritizovať svoju vládu. Koľkých takých nájdete??? A ak náhodou nájdete aspoň jedného takého, povedzte, či je ešte aktívny, či sa už po ňom nezaľahla zem. A následne si pozrite na našom blogu Pravda koľko percent z jeho dajme tomu z 10 najčítanejších článkov či už priamo, alebo nepriamo ospravedlňuje ruskú agresiu voči Ukrajine – teda idú proti oficiálnemu postoju vlády, ktorá, v našom prípade ruskú agresiu, považuje za neospravedlniteľnú. Osciluje to každý týždeň na zhruba 90-tich percentách. Niečo také by bolo na porovnateľne významnom blogu v Rusku nieže nemysliteľné, ale trestné!

Dajte linky na politické diskusné relácie hlavných ruských TV kanálov, obdôb našich RTVS, Markíza, JOJ, TA3, či do nich aspoň raz boli pripustení takí ruskí politici, ktorí by si dovolili kritizovať Putina za agresiu voči Ukrajine. Lebo u nás je to bežné, že v TV a v rozhlase dostávajú priestor aj skutočne opoziční politici ostro kritizujúci kroky vlády aj vo vzťahu k vojne na Ukrajine.

NA ZÁVER JEDNA, pre rusofilov pomerne náročná OTÁZKA:

Čo by sa stalo s vami v Rusku, vy šíritelia ruskej propagandy, ak by ste si tam dovolili to, čo u nás??? – teda kritizovať vládu a verejne vyznávať hodnoty opačné, ako tie ktoré predpisuje ruským občanom ich vláda?

Všetci! do jedného! by ste čušali, a ak by si niekto z vás náhodou dovolil šíriť „americkú propagandu“, ktorá, na rozdiel od tej ruskej, nazýva to, čo sa deje na Ukrajine nie mierotvornou operáciou, ale sprostou ruskou agresiou, bol by v tom lepšom prípade, ak by mal šťastie, len zatknutý, a v tom horšom bol by otrávený, zastrelený, alebo navždy by zmizol z povrchu zemského.