Dva červíky,
otec Magián a jeho syn Ľudovít,
žijú celý svoj život dnu,
v kravskom hovne.
Celý život otec Magián varuje syna,
aby sa nepriblížil k okraju hovna,
že je to veľmi nebezpečné.
Jedného dňa,
je ale synova zvedavosť väčšia,
ako jeho strach,
a rozhodne sa vykuknúť z toho
kravského hovna von.
Vylezie von,
a zrazu vidí krásnu rozkvitnutú lúku,
plnú voňavých farebných kvetov,
slnko, nádhernú modrú oblohu,
no proste nádhera.
Vráti sa naspäť do hovna,
a pýta sa otca Magiána:
„Otec, prečo my tu žijeme,
tu dole,
v tomto smrade,
v tomto vlhkom, tmavom a odpornom hovne,
keď tam vonku je tak nádherne ?“
Otec Magián sa zamyslí, a povie :
„Žijeme tu preto,
pretože toto je naša vlasť
a naše tradície !“
Toto je pekné podobenstvo, hlboké aj humorné. Ak by som sa však mal držať pravidla jedného guľášistu, ktorý hovorí, že vtip je smiešny len keď je pravdivý, mal by som niekoľko pripomienok ohľadom životného cyklu, rozmnožovania, prostredia a predátorov.