Základným rysom tupého neschopného dezoláta je to, že jeho život stojí za piču.
Buď býva u mamky do 40tky, a viní všetkých za svoje neúspechy , okrem seba .
Alebo má prachy, ale je to taký dement, že ho celé jeho okolie nenávidí, včetne jeho detí, exmanželiek atd.
Jediní, kto s ním kámošia sú tí, čo z neho prachy chcú vytiahnuť.
Obe tieto skupiny sa vyznačujú rovnakou mierou demencie a totálnou absenciou kritického myslenia, akurát tá druhá je viac street smart, alebo má to šťastie, že sa rodičia postarali. Politickí oportunisti sú kategória sama o sebe. To sú zmrdi ako Kotleba, Fico, Blaha, Mazúrek, Uhrík apod., ktorý by si v živote nesiahli na prachy, aké majú za to, že rozdúchavajú nenávisť v spoločnosti. Ich problém je, že nie sú schopní vymyslieť nič nového okrem neustáleho combacku Marxa, Národného Socializmu poprípade večne úspešného konceptu "Chlieb a hry". Štandardný dezolát má učňovské vzdelanie a vykonáva manuálnu prácu. Aj medzi tými dezolátmi, ktorí majú peniaze, je málo vzdelaných, zväčša sú veľmi primitívni a v živote sa nedostali k hodnotnej literatúre, ak náhodou čítajú niečo mimo telegram, tak knihy o konšpiračných teóriách alebo ezoterické bludy. Pri pokuse o debatu sú veľmi rýchlo agresívni a vulgárni, hoci sa s nimi dlho poznáte aj priatelíte. Zvyčajne o sebe nemajú žiadne pochybnosti, naopak žijú s pocitom intelektuálnej nadradenosti, lebo oni na rozdiel od “oviec” objavili tie “utajené” praUdy. V debate nie sú vôbec vedení snahou pochopiť zmýšľanie druhej osoby, a akýkoľvek nesúhlas s ich argumentami berú ako útok na ich osobu a pokus o ich poníženie. Ešte dodám, že ich gramatika je otrasná. Štúr by zaplakal.
Este jedna kategoria, ktoru osobne poznam a vysvetlujem si takto - relativne mladi ludia, aj s detmi a vlastnym byvanim (s hypo na cely zivot) s nie velmi naplnajucim zamestnanim, napr. predavacka (tymto nechcem zhadzovat povolanie predavacky, ja osobne si ich ako aj napr. smetiarov cenim omnoho viac ako napr. futbalistov. Ale to je na inu diskusiu), ktori zrazu dosiahli svoj "zivotny vrchol", lebo v podstate vsetko maju - domov, pracu, rodinu. Ale vsetko je napicu (dom splacam dokonca zivota, praca ke strasna, deti narocne) a zrazu si uvedomia - "toto je ono? Takyto zivot mam viest az do smrti? Nieco je zle, NIEKTO za to moze, ze JA nie som stastny/spokojny/naplneny". A tak hladaju praudy a dobre sa im pocuva, ze to nie oni si mozu za to aky zivot maju, ale niekto iny. Ze to oni su "vyvoleni", lebo to cele prekukli.
Alebo aj napr. ludia, ktori nedosiahnu na vlastne byvanie - "to ONI za to mozu, ze JA si nemozem kupit dom".
Spolocny menovatel - vnutorna nespokojnost so zivotom a potreba to hodit na niekoho ineho prip. tuzba po pocite vynimocnosti.
Este ste chlapi zabudli na druhu stranu mince. Ti dezolati este potrebuju spasitela, ktory im ukaze kto za to vsetko moze, ktory to za nich "vyriesi" a ktoreho budu slepo uctievat, aj keby tvrdil kazdy den nieco uplne ine a protichodne.
@Alt ano, mas pravdu, to som tak nejak bral ako samozrejmost :-D Samozrejme ti ludia nie su schopni samostatne na nic prist, vsetko len preberu a uveria kazdemu bludu, ktory ich utvrdi v tom co potrebuju. A presne, je jedno ak si informacie castokrat protichodne a nedavaju zmysel. Ide o ten POCIT.
A ešte jedna kategória - inteligentný, vzdelaný, s dobrým zázemím, s rodinou, zaistený, s dobrou prácou, ktorá ho naplňuje a robí ju rád. A dezolát ako vyšitý. Poznám troch takých - právnik, vysokoškolský pedagóg a veterinár. Ich zaradíme kam?
Do psychiatrie
Kiež by to bolo také jednoduché.